Pre zvedavcov

Veľkej súťaže, ktorá bola v roku 1954 vypísaná na výstavbu novej opery v Sydney sa zúčastnilo 233 architektov z 32 krajín. Víťazom sa stal takmer neznámy štyridsaťročný dánsky architekt Jorn Utzon. Podobne ako mnoho iných architektov, ani on nikdy nevidel miesto, na ktorom mala budova stáť - poznal ho len z fotografií. Jeho návrh čiastočne inšpirovali plachty vo veľkom jachtovom prístave v Sydney a čiastočne chrámové stavby Mayov a Aztékov, ktoré videl v Mexiku. Utzov koncept bol zo všetkých plánov najzaujímavejší. Návrh i náklady rozprúdili vzrušené debaty a rozpútali vášne obyvateľov Sydney. Stavba stála 7 miliónov dolárov a mala byť dokončená v roku 1963. V skutočnosti trvala dlhšie a náklady sa vyšplhali na 10 miliónov austrálskych dolárov. Najväčšia časť týchto peňazí pochádzala z lotérií. Dnes je Opera v Sydney určite najznámejšie sídlo celého mesta.

Zvládnutie technických problémov vyžadovalo nesmierne veľa hodín počítačových výpočtov. Konečná verzia budovy je nielen triumfom Utzonovho návrhu, ale aj triumfom technických výkonov štyroch austrálskych architektov, ktorí túto konštrukciu zrealizovali. 

Operu oficiálne otvorila kráľovná Alžbeta II. dňa 20. októbra 1973. Mnohí tvrdia, že je to najkrajšia budova, aká bola postavená po 2. svetovej vojne, dokonca aká kedy vôbec bola skonštruovaná.

Najlepšie sa dá poprezerať pri plavbe loďou od prístavu. Pôsobí ako obrovská labuť, ktorá sa práve chystá vzlietnuť. V noci v svetle reflektorov naplno vynikne jej krása. Budova stojí v susedstve prístavu na mieste zvanom Bannelong Point. Toto miesto je pomenované podľa jedného austrálskeho praobyvateľa, ktorý bol priateľom prvého guvernéra kolónie. Budova pokrýva plochu 2,2 hektára, strešné plachty vážia 161 000 ton a čnejú do výšky 67 metrov. Plachty sú pokryté švédskymi dlaždicami, ktoré sa na slnku lesknú. V interiéri zariadenom v štýle, ktorý by sa dal označiť ako gotika kozmického veku, dominuje oceľové rebrovie a 6225 štvorcových metrov dymového skla. Opera má najväčšie divadelné opony na svete. 

Organ v koncertnej hale je najväčší mechanický organ na svete, má 10 500 píšťal. Je tu päť programových sál, kino a dve reštaurácie. Opera pojme 1550 divákov, koncertná hala 2700. Budova, ktorú ktosi nazval bielou labuťou v krajine čiernych labutí, je pôsobiskom symfonického orchestra, filharmonického zboru a divadla.